Zvyky a povery v roku

Na Martina - Martin má chodiť na bielom koni,ale nechodí, gazdinky v tento deň zvykli klásť na poval ku komínu drobnú cibuľku

Na Luciu - večer pred Luciou sa spotrebovalo veľa cesnaku, cesnakom ( strúčikom) sa nakreslili kríže na všetky dvere stavania, aby Lucia nedávila, ráno mal prísť do domu ako prvý chlpa, chlapci chodili z domu do domu s oceľou, v ruke mali na štrngotanie reťaz a do každého domu dali aj kus kameňa, večer mládež vyháňala Luciu z dediny za pomoci plieskanie bičov a trúbenia obecných pastierov

Na Ondreja - dievčence trhali slamu zo strechy, ak im do zástery padlo aj zrnko pšenice, bola nádej, že sa vydá za boháča, ak zrnko raži, tak ženích bude chudobný, alebo ak dobre zatriasli vrátami, až zavŕzgali a na ten zvuk sa ozval pes štekaním, tak z toho smeru dostane dievka muža

Na Annu -  v tento deň obchádzali gazdiné hriadky s kapustou a zariekali ich, aby narástli veľké kapusty

Na Štedrý večer -  v tento deň sa prísne dodržiaval pôst, obecný pastieri mali za povinnosť navštíviť každý dom s brezovcí, boli to brezové prúry a z nich si gazdiná vytiahla jeden a vyšibala pastiera po nohách, ten povyskočil, aby bol dobytok zdravý, pri večernom zvonení do kostola gazdiná zašuchla metlou smeti z každého kúta do stredu, nebude vraj na budúci rok hmyzu, ten , kto si vraj robil od Lucy do Štedrého dňa stolček a na ten večer si v kostole sadol, uvidel okolo oltára všetky strigy z dediny 

Na Božie narodenie - sa ani oheň nezakladal, nevarilo sa len sa spievalo a modlilo

Na Silvestra ( Starý rok) - deti v teno deň chodili vyspevovať popod okná, ale aj mládenci, cez polnoc sa vyzváňalo na všetkých zvonoch 

Na Tri Krále - ak gazdinká perie pára, budú slipeky viacej vajec znášať

Na Mateja- z vajca, ktoré znsie hus na Mateja, bude nepodarené húsa 

Fašange - cez fašiangy bolo veľa tancovačiek 

Na Blažeja a Gregora  - deti chodili vyspevovať z domu do domu, pričom vyberali pre kantora a kantáciu (vajíčka, údeninu, klobásu)

Na Kvetnú nedeľu -  ak sa malému dieťaťu pomaly rozväzoval jazýčok, vzali ho do kostola, prípadne mu doniesli pod jazykom oblátku, ktorú mu dali zjesť

Na Zelený štvrtok -  ak sa češe dievka pod zelenou vŕbou, bude mať pekné dlhé vlasy 

Na Veľký piatok - kto sa včasráno na Veľký piatok umyje na brode alebo v rose, bude bystrý po celý rok, pomôže to vraj aj proti chorobám

Na Bielu sobou -  na Bielu sobotu zľahka poobíjali paratom orechové stromy aby dobre rodili

Na Veľkonočnú nedeľu - prizdobili pod partu tie dievky, ktoré boli v predošlej jeseni prvý raz v tanci

Na Veľkonočný pondelok - Veľkonočný pondelok bol deň oblievačiek 

Na Ďura - v tento deň netreba nikomu nič požičiavať, mohlo by to statku uškodiť 

Turíce- Turíce bývali v znamení májov 

Pankrác, Servác, Bonifác - nešťastné dni a platilo nič požičiavať, ako na Ďura 

Na Jána - noc pred Jánom vyžínali strigy krížom cez obilie dlhé úzke chodníčky, aby vraj odobrali dobrú úrodu, predtým sa nahé kúpali v potoku 

Na Božie telo - v tento deň zbierali zelinu, čistec, ktorá pomáha, ak príde z očú

 

Zvyky a povery v týždni

Pondelok bol jalový deň, nesmelo sa ísť s kravou k býkovi, skobylou k žrebcovi a nesadilo sa, nebolo dobré ak prišla do domu prvá cudzia osoba žena

Utorok deň dobrý,prácam priaznivý

Streda dievky sa majú česať pod zelenou vŕbou, umývať sa neradno, zvlášť tomu, čo je náchylný na hostecm na prácu je to deň priaznivý

Vo štvrtok gazdinky nemažú izbu, aby sa nenaliahlo v dome veľa hmyzu, chrobače, presádzanie zeleniny je v tento deň zbytočné, lebo cvrčky aj tak priesadu zosekajú. 

Piatok mrcha začiatok, zvlášť pri veľkom počínaní,umývanie v piatok privodí hostec

V sobotu po poludňajšom zvoneníé sa uýž nesmie prať, voľakedy v sobotné popoludnie u pred sviatkom sa uz poľná práca nerobila.

 Ing. Miloslav Naď ( 2005) Hontianske Moravce - Vlastivedná monografia