Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším letopočtom. Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec Tomor predal do Národného múzea v Budapešti. Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky urien, črepov a náradia z doby kamennej sa našli aj v katastrálnom území v Kostolných Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne a Za Pavčím. Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986 pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce, kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál. V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na na hone Konopiská. Bola tu objavená keramika z obdobia kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy. Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika, železná spona, prasleny, kamenný brúsok dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch časových horizontoch: na prelome staršej a mladšej doby rímskej, približne v 2. Polovici 2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr – v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby sťahovania národov.

 

Význam skúmanej lokality bol zvýraznený aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu. Nad záhrady cez obec bývalé Opátove Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný dlhý val je spoločným dielom Kvádov a Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom, najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril podľa nestora slovenskej archeológie Ing. Štefana Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938, drevozemný val široký, resp. už deštruovaný do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky 2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý bol vystužený drevenou roštovou alebo komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením tejto drevenej kostry po zániku valu došlo k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol aj názov spečený val.

 

O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia aj pozostatky črepov nájdené severne od kostola a na hone Nad záhrady. Nájdený keramický materiál rámcovo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na mieste obce bývalých Opátových Moraviec, teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833, ako jednej zo služobných osád zakladaných počas upevňovania moci staromoravským Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši. Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných zmienok z kníh napísaných v polovici 19. Storočia a na začiatku 20. storočia je možné predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom chotári na lokalite Jeruzalem v podobe hradiska, hrádku či opevneného panského dvorca. Pozostatky tohto hradiska spomína česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila Kostolné Moravce. V druhej zmienke v knihe Moravská dolina od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov bývalých Kostolných Moraviec na začiatku 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu, o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či opevneného panského dvorca. Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála predal notár Tomor múzeu v Budapešti. Presnejšie lokalizovať toto

hradisko, (hrádok či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme, resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné. Že staroslovanská obec Moravce pretrvala i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej zmienky nachádzajúcej sa v monografii o Hontianskej župe, kde sa spomína jestvovanie obce v časoch panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. Obdobie panovania tohto prvého kresťanského kráľa Uhorska významne ovplyvnilo juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce nachádza. Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska. Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi administratívnej jednotky – kráľovského komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr šľachtická stolica a od polovice 19. Storočia župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad Hont na okraji pohoria Börzsöny. Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert, syn župana Hunta, dostal do daru od kráľa Štefana I. majetok v chotári obce Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030